• Obstteller auf einem dekorierten Tisch, daneben steht ein als Römer verkleideter Mann, welcher an der Veranstaltungsreihe "Römische Gaumenfreuden" in der Villa Urbana im Archäologischer Park Carnuntum teilnimmt.
  • Festlich gedeckte Tische in der Villa Urbana für die Veranstaltungsreihe Römische Gaumenfreuden im Archäologischen Park Carnuntum in der Region Carnuntum
  • Römische Stadtmauer Mautern in der Wachau
  • Römerturm Mautern in der Wachau

Rímske pôžitky

Rimania na Dunaji:

Rimania sa pri Dunaji a jeho okolí usídlili v časoch narodenia Ježiša Krista, v roku okolo 430 po Kristovi. Už vtedy  bola rieka Dunaj dôležitým spojením v strednej Európe. Rimania keď zistili, že si už svoje osídlenia nemôžu stavať ďalej na severo- východ, začali si umne budovať tzv. hraničné opevnenia tzv.Limes –práve na Dunaji, podrobili si keltskú ríšu Noricum, a tým sa stalo Rakúsko rímskou provinciou. Stavali si vojenské tábory, dokonca celé mestá pri Dunaji a z domu si priniesli mnoho zručností. Rimania boli expertami na stavbu ciest, domov, mali vysoko vyvinutú kultúru kúpania sa a boli zakladateľmi kultúry vína. Stopy a dedičstvo tohto času sú ešte dodnes viditeľné práve v regióne Dolného Rakúska, pri Dunaji, na mnohých tunajších miestach.

Od rímskeho jedla

Keď veríme historickým záznamom, potom mali aj tí jednoduchší  obyvatelia v starom Ríme dosť príležitostí hýriť. V meste bolo mnoho verejných jedální,  a imperátori pravidelne organizovali veľké hody pre verejnosť.

Július Cézar (100 - 44 pred Kristom ) začal s novými aktivitami. Po svojom víťazstve nad Gáliou dal pripraviť  22.000 bohato prestretých stolov, spolu pre 260.000 hostí. Chody jedál boli veľmi prešpekulované:

ako predjedlo servírovali rôzne morské potvory, morských  ježov, mušle, ustrice. Nasledovali  drozdovité sliepky na špargli, paštéty, filety zo srny a kusy diviakov tak ako aj sépie. Mottom bolo: "To najlepšie je práve dosť dobré". Čo bolo dobré a chutné mohlo byť aj drahé.

Kuchárske knihy Apiciusa Lebemanna Marcus Gavius Apicius (1. st. po Kristovi ) sú jediným dokumentom, ktoré dávajú nahliadnuť v tom čase vtedy do svojráznej prípravy rímskych jedál. Mäso bolo hlavnou obživou. Jedlá veľmi silno korenili a oblievali hustými omáčkami. Zachovali sa recepty od  Apicusa, avšak originálne navariť podľa neho je veľmi ťažké: bol veľkým  labužníkom, neuvádzal v knihe množstvá, ktoré používal ale skôr prísady. 

Od rímskych vín

Vína boli v rímskom svete tým základom, aj otroci mali na víno nárok. Víno podávali na stôl pri každom jedle a slávnosti. Od lacných vín až po kvalitné vína a top vína. Mali takmer 158 druhov. Víno ako medovinu, korenisté vína si vyrábali vinári samostatne tak, že do vína pridávali koreniny podľa chuti. Prevažovalo najmä červené víno (vinum atrum) a u bielych vín najmä (vinum album). 

Objavenie "striku"

Víno pili málokedy čisté, teda len samotné víno; keď však áno, bolo to znakom opilstva. Najviac pili Rimania vínny "strik" "Gspritzten" - ako sa to nazýva v Rakúsku. Pomer medzi vínom a vodou bol rôzny, podľa chuti vinára, či konzumenta. Počas horúcich dní obľubovali vychladené víno a počas studených nocí zasa varené víno.

Pestovanie hrozna a výroba vína je v regióne Wachau od čias Keltov. Prvá zmienka je od čias  sv.  Severina a Rimanov okolo roku 470 po Kristovi. Rimania boli aj majstrami v remesle  šľachtenia vínnej révy v Limes, po zákaze zakladania viníc cisárom  Domitianom v severnej provincii, bolo pestovanie zakázané.